GRANDMASTER HERBERT GRUDZENSKI

Herbert Grudzenski, zakladateľ moderného bojového umenia Musado – “Cesta bojovníka”, sa narodil v roku 1947 v meste Recklinghausen v Severnom Porýní – Vestfálsku v západnom Nemecku. Časť svojho detstva prežil v povojnovej dobe, ktorá silno ovplyvnila život všetkých Nemcov. Dejiskom jeho detských hier boli ruiny a rozbombardované domy, pozostatky 2. svetovej vojny. Počas týchto rokov bol svedkom ostrých konfliktov medzi súperiacimi mladistvými gangmi, ktoré sa vytvárali v rôznych častiach mesta a ktoré presadzovali proti sebe navzájom svoje mocenské záujmy.

V roku 1959 vo veku 12 rokov si chcel Herbert Grudzenski rozšíriť svoje bojové skúsenosti, nadobudnuté v nespočetných detských potýčkach a preto vstúpil do novozaloženého oddielu Judo pri policajnom športovom klube v Recklinghausene. Bol najmladším členom tohto klubu a k jeho úlohám preto spočiatku patrilo pripravovať pred tréningom tatami a po tréningu ho zase odkladať. Jeho úplne prvým trénerom bol majster Bruno Leopold, ktorý ho úspešne zasvätil do základov bojového športu Judo.

V nasledujúcich rokoch, potom čo vyhral celý rad okresných, krajských a republikových majstrovstvách, bol prijatý do reprezentačného výberu mládeže, ktorý vtedy viedol tréner seniorskej reprezentácie Nemecka, japonský majster Tokio Hirano. Pod vedením tohto majstra absolvoval Herbert Grudzenski tiež tréningy jeho školy Jiu-Jitsu. V susednom meste Münsteri navyše v rovnakej dobe navštevoval tréningy Aikido u japonského majstra Katsuakiho.
Vo veku 20 rokov bol už Herbert Grudzenski nositeľom čierneho pásu v Judo a Jiu-Jitsu.

Vo svojej stálej túžbe po dobrodružstve sa dobrovoľne prihlásil v roku 1968 do nemeckého Bundeswehru a to k výsadkovým jednotkám.V rokoch 1968-1970 slúžil ako vojak u 313. výsadkárskeho práporu vo Wildeshausen v severnom Nemecku. Parašutistický výcvik získal na Škole pre výsadkové operácie a leteckú dopravu v Altenstadt (horné Bavorsko). Na tejto škole spájal výcvik tvrdosť a osobnú vôľu, s konečným cieľom maximalizovať výdrž. Jej heslom bolo: “Kto prežije tento výcvik, prežije už v ďalšom živote všetko!” Tu tiež absolvoval spoločné manévre s americkými a francúzskymi elitnými jednotkami a svojich prvých 5 zoskokov padákom. Nasledovali ďalšie zoskoky v noci, do vody a do neschodného terénu.
V roku 1970, po ukončení svojej služby v armáde otvoril v meste Castrop-Rauxel súkromnú školu ázijských bojových umení, v ktorej vyučoval ako profesionál na plný úväzok Judo a Jiu-Jitsu.V 70. rokoch prechádzalo Nemecko mnohými búrlivými udalosťami. Jeho doteraz nedobudovaná povojnová ekonomika sa stávala terčom častých teroristických útokov, rozličných foriem vydierania a tiež brutálnych únosov. Bola to tiež doba “studenej vojny” a vzájomného zbrojného súperenia svetových mocností. Bolo to ale aj obdobie hospodárskeho vzostupu nemeckého priemyslu. Po 2. svetovej vojne pociťovala ekonomická sféra, vzhľadom k veľkému počtu padlých vojakov, nedostatok pracovných síl pre svoju obnovu. Do Nemecka, predovšetkým do priemyselného Porúria, preto začali prichádzať zahraniční robotníci z Talianska, Grécka, Španielska, Turecka, Japonska a Kórei. V meste Castrop-Rauxel žilo z tohto dôvodu asi 900 kórejských robotníkov, ktorí našli prácu v okolitých uhoľných baniach a tiež v novovybudovaných výrobných komplexoch. Medzi nimi bola aj malá skupinka majstrov Taekwondo, Hapkido a Kuksolwon – moderných kórejských bojových umení, ktoré vznikli v Kórei po II.svetovej vojne, ktoré boli však v Európe viacmenej doteraz neznáme. Herbert Grudzenski nadviazal s niektorými uvedenými majstrami kontakt a získal ich ako učiteľov pre svoju súkromnú školu. V tejto dobe existovalo v Porúrí iba 5 profesionálnych škôl bojových umení, konkrétne v Recklinghausene, Castrop-Rauxel, Dortmunde, Bochume a Gelsenkirchene.

V súkromnej škole ázijských bojových umení “Josh” Herberta Grudzenského vyučovali medzi rokmi 1970 a 1979 títo kórejskí majstri:

  • majster Su-Ung Chae, dnes držitel 8. Danu, majitel školy Taekwondo v Berlíne
  • majster Bo-Joung Shin, dnes držitel 8. Danu, majitel školy Taekwondo v Hamburku
  • majster Myong-Pal Ko, dnes držitel 8. Danu, majitel školy Hapkido a Koong Joong Musul v Darmstadte
  • majster Woo-Kang Kim, dnes držitel 8. Danu, majitel školy Taekwondo v Bochumi
  • majster Joung-Sol Har, inštruktor vojenských a policajných sebaobranných technik v Kórei


 

Herbert Grudzenski s vyššie uvedenými majstrami osobne trénoval a v nasledujúcich rokoch dosiahol v Taekwondo technické ocenenie 5. Dan. Jeho doklady boli vystavené najvyšším veľmajstrom Taekwondo Dr Kim-Jong unem, nositeľom 9. Danu a prezidentom Svetovej federácie taekwondo (WTF) so sídlom v Soule.
Zvlášť významným kórejským učiteľom Herberta Grudzenského bol veľmajster Soon-Byung Kang. Ten ho prijal do svojho rodinného Dojang ako svojho prvého a zároveň posledného neasijského žiaka. V rokoch 1970 až 1973 vyučoval Herberta Grudzenského prastarým technikám MUSUL (všeobecný výraz pre kórejské vojnové zručnosti) v spojitosti s ázijskými náboženstvami a prírodnou medicínou. V roku 1973 odišiel majster Kang do USA. Pri tejto príležitosti prepožičal Herbertovi Grudzenskému vojenský titul SULSA – “Majster a učiteľ techniky”. Tento titul ho oprávňoval k založeniu vlastného Dojang a tiež na presadzovanie vlastného smeru výučby kórejských techník, čo Herbert Grudzenski neskôr využil.

V roku 1980 priviedol Herbert Grudzenski do svojej školy bojových umení ďalšieho veľkého učiteľa, majstra Myong-Hee Kang, dnes držiteľa 8. Danu v Taekwondo a Hapkido, pochádzajúceho z mesta Andong v Južnej Kórei. Veľmajster Kang predtým pôsobil ako inštruktor rôznych kórejských špeciálnych vojenských jednotiek, napríklad výsadkárov (divízie Tiger) a námornej pechoty (divízia Modrý drak). Okrem toho cvičil špeciálne policajnú zásahovú jednotku v prístavnom meste Pusan​​. Herbert Grudzenski absolvoval u majstra Kang súkromný 4 týždňový intenzívny výcvik, pri ktorom si ďalej rozšíril svoje vedomosti kórejských vojenských techník pre boj zblízka.

Počas svojho života, kedy na jednej strane bojové umenia vyučoval a na druhej strane sa ich sám ďalej učil, zhromažďoval Herbert Grudzenski techniky, metódy výcviku a postupy, ktoré mu odovzdávali jeho jednotliví učitelia, predovšetkým potom majster Byung-Soon Kang a Myong-Hee Kang . Asi tak v prvej polovici 80. rokov ich utriedil a spolu so svojimi vlastnými tréningovými skúsenosťami z nich vytvoril nový a moderný ucelený systém sebaobrany a boja zblízka, ktorý nazval,, Cesta rytierov Hwarang a Sulsa “. Zastrešujúcou organizáciou tohto systému bola jeho nemecká DHSO-Deutsche Hwarang-do und Sulsa Organisation. Ideovo tak chcel nadviazať na historický význam kórejských bojovníkov Hwarang a Sulsa. Po kontakte s Dr Joo-Bang Leom z USA, ktorý predtým zaregistroval svojou medzinárodné obchodné známku Hwa Rang Do, bol ale nútený názov svojho štýlu zmeniť.

Zvolil teda pre svoje moderné bojové umenie nový názov:
Training

MUSADO – “Cesta bojovníka” (myslené ako “Cesta kórejského bojovníka”). Urobil tak v nádeji, že mnohé z jeho bojových techník, ktoré majú svoje korene v Kórei, nebudú zabudnuté. Naopak, že budú v dnešnej dobe žiť ďalej, v prospech všetkých narodených i nenarodených generácií bojovníkov.

MUSADO je štýl, ktorý je mentálne a technicky bližšie potrebám a možnostiam nás Európanov, ale ktorý pritom dodržiava základné ázijskej etické princípy a technické postupy. Nie je športom, preto sa v ňom nerobia žiadne súťaže, ale nie je tiež len bojovým umením. Dá sa skôr prezentovať ako životný štýl ktorý nás učí premáhať strach a čeliť ťažkostiam života. Ako štýl ktorý vyučuje ľudskosti, sebaovládania a ktorý rozvíja potenciál našej fyzickej a duševnej kondície. Ako jedna z ciest ktorá by nás mohla doviesť k získaniu telesnej rovnováhy síl Um – Jang.

V roku 1985 založil Herbert Grudzenski svoju SMN – Študijnú skupinu pre vojenský boj zblízka, ktorá sa skladala z bývalých aj aktívnych vojakov troch prieskumných rôt pozemného vojska, členov stíhacích oddielov výsadkových práporov, bojových plavcov a potápačov spolkového námorníctva a tiež jednotlivých členov najrôznejších SEK (zvláštnych zásahových oddielov polície) a BGS (hraničná polícia). Ako metodický poradcovia asistovali v tejto študijnej skupine aj niektorí inštruktori sebaobrany z armád NATO umiestnených v SRN. Hlavnou úlohou SMN bolo overiť a vyhodnotiť, na základe vojenských hľadísk a osobných skúseností, už zavedené armádne výcvikové postupy a techniky boja zblízka. Následne, podľa výsledkov tejto analýzy, potom navrhnúť techniky, metódy a stratégie nové, ktoré budú realistické, účinné a vhodné na vojnové účely. Týmto spôsobom, za použitia techník z Musado vznikol “Vojenský bojový systém MUSADO” – MUSADO Military Combat Systém, ďalej len Musado MCS.

Začiatkom deväťdesiatych rokov založil Herbert Grudzenski svetovú organizáciu WMA – World Musado Association, ktorá teraz združuje všetkých žiakov a inštruktorov Musado z jednotlivých krajín. Od tohto okamihu sú tiež všetky aktivity Herberta Grudzenského vedené iba v duchu Musado a zastupované výhradne jeho organizáciou WMA.



V súčasnej dobe je Herbert Grudzenski v odborných kruhoch SRN považovaný za jedného z významných špecialistov na vojenský boj zblízka. Veď viac ako polovicu svojho života, tj. viac ako 33 rokov, sa na plný úväzok odborne zaoberal znovuobjavovaním, štúdiom a rozvojom kórejských vojnových a bojových techník. Preto je dnes Herbert Grudzenski v tejto oblasti tiež pomerne žiadaným konzultantom a ako učiteľ a poradca sa špecializuje na technicko-taktický výcvik boja zblízka členov civilných a štátnych bezpečnostných služieb.

 

MUSADO je mezinárodne registrované a chránené.
Preto výuka tohto štýlu, použitie symbolov, názvov, metodických a propagačných materiálov podlieha schváleniu autorizovaných zástupcov World MUSADO Association.